Mala som 14 rokov  a veľmi som túžila po takzvaných „skejťáckych botách“. Rodičia by mi ich však nikdy nekúpili, pretože na tú dobu stáli strašne veľa peňazí, 3000 slovenských korún. Tak som si povedala, že si na nich zarobím. Bolo mi úprimne jedno aká práca to bude, či už tepovanie sedačiek alebo pre mňa za mňa aj predaj v obchode špecializovanom na mäsiarske nože. Mala som jasný cieľ. Zarobiť si na boty a byť hustá frajerka. Puberta je naozaj vtipné obdobie v živote človeka. Hľadala som inzeráty všade možne, ale nikde ma nechceli, pretože som mala len 14 rokov. Už som začala byť skutočne zúfalá a myslela som si, že asi budem rozdávať tie letáky, čo bola ale skutočne posledná možnosť a veľmi som dúfala, že sa nakoniec neuskutoční.

A ako to nakoniec dopadlo? Stala som sa na leto záhradníčkou. V komplexe liečebného ústava som sa spolu s bandou ďalších deciek a jednou pani vedúcou starala o kvietky a zelený porost v areály ústavu. Mali sme svoju klubovnu v jej kumbáliku a bola to jedna z najlepších brigád, aké som kedy zažila. Miestami to bolo síce veľa fyzickej práce, ale neskutočne veľa zábavy a smiechu.  Boli ale aj dni, keď strašne pršalo a nedalo sa pracovať a tak sme celý deň hrali karty v kumbalíku.

A jako to dopadlo s topánkami? Kúpila som si ich a bola som na ne patrične hrdá. Asi mesiac, potom som začala chodiť s Tomášom, týpkom, ktorý nebol skejter ale rocker a topánky mi strašne vysmial. Nepriznala som mu to, ale odvtedy sa mi už tak nepáčili.

Na brigádu záhradníčky som sa aj s celou partou s radosťou prihlásila aj na ďaľší rok. Najlepšie spomienky, na ktoré sa len tak nezabúda.

A čo vy? Aká bola vaša prvá letná brigáda? Aké na ňu máte spomienky?