Bežná predstava ľudí o láske je, že časom vyprchá tá veľká zamilovanosť, príjemné napätie, vzrušenie. Že sa zamilovaná láska časom zmení proste na pohodlný stabilný vzťah, kde sa majú ľudia proste radi a záleží im na sebe. Samozrejme v tom pozitívnom prípade možných koncov. Ďalšia možnosť je, že keď zamilovanosť vyprchá, nájdeme si novú lásku a keď to ešte k všetkému tvrdí aj náš mesačný horoskop, neváhame, vzťah opúšťame a vrháme sa  do nových nepoznaných vĺn mora nezadaných ľudí,  nájsť toho pravého pre nás, zas na nejaký čas.

Ja si však myslím, že to celé môže fungovať úplne inak. Čo je totiž v zamilovanosti do najdôležitejšie? Do človeka sa zamilujeme preto, že sme očarení NÍM. Nemyslím tým, teraz vonkajšie atribúty, jeho finančné konto, to, či jeho práca je ppc reklama alebo varenie v špičkovej reštaurácii. Jasné môže nájsť to zaujať, rovnako ako aj nejaká fyzická príťažlivosť. To, čo je tým základom, prečo sa do človeka zamilujeme a podľa mňa nejaký jeho základ, esencia, hlboké spojenie, ktoré s daným človekom okamžite máme. Myslím, že pravá láska sa pozná hneď. Možno to tak hneď nenazývame, že sme do človeka zamilovaný, ale myslím, že hneď po krátkom čase zistíme, že s tým človekom máme silné spojenie akési neviditeľné puto, ktoré je všetkým jasné od prvého momentu.

Myslím, že pravá zamilovanosť vydrží celý život. Ak nájdete niekoho s kým to pravé puto máte. To je tá energia, radosť, vzrušenie, zakaždým keď sa pozriete hlboko do očí svojmu partnerovi. Zakaždým, rovnako ako v prvý deň vášho stretnutia, tak aj po 30 rokoch spoločného života.

A kedy láska vyprchá? Ja si jednoducho myslím, že to je vtedy, keď nie ste s tým pravým. Keď ste nenašli toho s kým máte to nevysloviteľné puto, ale „zamilovali“ sta sa do neho práve kvôli niektorým z vyššie zmienených vonkajších atribútov. Taká zamilovanosť, môže ľahko vyprchať, pretože všetko vonkajšie je pominuteľné. Moja rada je teda veľmi jednoduchá, počkajte si na pána Božského!