Práve som sa nachádzala v porozchodovom období, v období po veľmi ťažkom rozchode, kedy som celé dni trávila vo svojej rozkladacej posteli.  Chcela som zabudnúť na celý svoj starý život a začať odznova. Mojím novým domovom sa stal veľmi pekný podkrovný byt a voľný čas som trávila jeho zveľaďovaním. Stála som pred novými výzvami, keďže som prvý krát v živote žila sama – bez muža. Musela som teda riešiť aj veci, ktoré mal vždy na starosti môj partner. Jednou z tých vecí bol napríklad aj internet a teda jeho zapojenie.

V deň D som si teda naplánovala internet vo svojom byte nejakým spôsobom spojazdniť. Malo to jeden háčik, netušila som ako. Vyšla som na ulicu a začala premýšľať, kde sa to vlastne zariaďuje.

V tom som vo výklade obchodu na proti uvidela wifi router a celá nadšená som sa rozbehla do vnútra.  V okamihu keď som vošla, musela som sa veľmi snažiť, aby som skryla svoje nadšenie. Tentokrát však nie z wifi routrov ale z muža ktorý stál opretý o pult a usmieval sa na mňa. S vypätím všetkých síl som sa snažila čo najserióznejšie vysvetliť, čo tu vlastne hľadám, na čo mi ten najsympatickejší predavač, akého som kedy videla vysvetlil, že sa nachádzam v obchode, kde sa predávajú len sieťové prvky k počítačom , iné počítačové komponenty a najrôznejšie náradie, ale že vie o dobrej serióznej firme, ktorá sprostredkováva internet.  Dal mi ich vizitku, niečo na ňu predtým napísal a poprial mi veľa šťastia a úspešného zapojenia…

Vyšla som z obchodu celá bez seba a pozrela sa na vizitku, okrem adresy firmy som tam našla to najmilšie pozvanie na kávu s jeho telefónnym číslom… Na internet som presne v tej chvíli zabudla ale na NEHO som nevedela prestať myslieť.

A jak to dopadlo? Na druhý deň sme šli na kávu , potom na večeru, na víno a zakončili sme to prechádzkou do neskorej noci a nekonečnými rozhovormi. Trvajú dodnes ;).